Priprav sa pred cestou

Modra | > Priprav sa pred cestou

Vitaj v meste, ktoré preslávilo vinárstvo a majolika!

História Modry je spojená s vinohradníctvom a majolikou. My Vás pozývame na krátku prechádzku, ktorá Vás zavedie do jej histórie.
Osídlenie v okolí Modry predpokladajú archeológovia v období 5000 – 3000 r.pr.Kr, teda v mladšej dobe kamennej. Najstaršie písomné zmienky však o meste máme z 13. stor. V listine kráľa Belu IV. z roku 1256 sa spomína ako villa Modur, prípadne Modor. V stredoveku sa uvádzala ako Modur, Modor, Modra.
Príbeh Modry sa písal spolu s dejinami Veľkej Moravy (833 – 907), neskôr si našla svoje miesto vo vznikajúcom Uhorsku (1000). Keď do nového uhorského štátu vtrhli v r. 1241 Tatári, vyplienili všetko, čo im prišlo do cesty. Preto uhorskí králi pozývali do vyľudnených oblastí tzv. hostí, ktorí ich osídľovali. Boli skvelými remeselníkmi, vinohradníkmi, obchodníkmi.
Pre naše mesto bola významným prínosom kolonizácia na nemeckom práve, ktorá priniesla rozvoj vo vinohradníctve, vinárstve, remeselnej výrobe ale i staviteľstve, architektúre či gastronómii.
Výrazný posun priniesol Modre titul slobodného kráľovského mesta 13. augusta 1607. Od tohto obdobia prislúchala priamo panovníkovi. Stálo ju to jednorazovo 6000 zlatých a každoročný poplatok 640 zlatých. Modrania na rozdiel od okolitých miest nemuseli platiť daň panovníkovi v naturáliách (najkvalitnejšie vína), čo ocenili najmä v časoch neúrody. Pre mesto a jeho obyvateľov znamenal nielen privilégiá (napr. v oblasti súdnictva) ale i povinnosti. Výsady ako účasť na zasadnutiach krajinského snemu v Bratislave, obmedzenie poskytovania výsad pre cudzincov a nemešťanov na úkor Modry boli vyvážené povinnosťami, napr. obohnať mesto hradbami. Provizórne opevnenie zo 16. storočia nahradil fortifikačný systém budovaný v r. 1610 – 1646. Staršie opevnenie pozostávalo z priekop, valov a troch brán. Najdôležitejším obranným objektom opevnenia bola tzv. Červená veža, bašta (dnes Galéria Ignáca Bizmayera), ktorá chránila mesto na západnej strane. Vstup do vnútorného mesta zabezpečovali tri brány: Pezinská, Horná a Dolná brána. Predmestia boli chránené priekopami a valmi, ktoré spevňovali palisády. S výsadami slobodného kráľovského mesta súvisel i vznik poddanskej obce Kráľová v r. 1609, kedy sem prichádzajú obyvatelia z rôznych častí dnešného Slovenska i Moravy. Národnostne tu boli zastúpení i Chorváti či Nemci. Pre nový domov si zvolili mesto, kde sa mohli slobodne hlásiť k svojmu vierovyznaniu.
Dejiny Modry boli poznamenané tatárskymi vpádmi, povstaniami i požiarmi či chorobami, ale vinohradníctvo, keramika a lesné bohatstvo nám ostali dodnes.
V 16. – 19. storočí sa v Modre rozvíjala remeselná výroba, no napriek tomu bola najmä vinohradníckym mestom. Väčšina remeselníckych domácností vlastnila vinohrady, ktoré boli hlavným zdrojom príjmov. Výhodou pre miestnych vinárov bolo obsadenie južných častí Uhorska Turkami v 16.stor., kedy lacné vína z juhu prestali byť konkurenciou. Odbyt zabezpečilo aj zásobovanie vojakov. Kým vinohradníctvo 16.stor. bolo prevažne zdrojom príjmov malých vinohradníkov, začiatkom 17.stor. je víno výhodným obchodným artiklom, vďaka ktorému sa napĺňajú pokladne vinohradníkov i mesta.
A hoci mesto čakalo niekoľko zlomových momentov v podobe požiarov, epidémii či vojnových konfliktov, dodnes si zachovalo historický ráz, vzťah k vinohradníctvu i majolike.